Jardin Girls (Voodoo Shop)

Jardin Girls je vyhlášený obchod, který mají na starosti čarodějky. Můžete v něm nalézt hodně užitečných předmětů, když víte, jak je používat. Avšak obchod spíše živí zvědavost turistů.

*Pomalým krokom prejde z chodníka na cestu, čím sa dostane na druhú stranu ulice. Kráča len niekoľko metrov za Aliseou, samozrejme celkom nepovšimnutý. V inom prípade by sa jej skôr vyhýbal, ale tentokrát od nej niečo potreboval a tušil, že mu to rozhodne nedá len tak. Takže namiesto toho, aby vsadil na pravdu sa ju istý čas rozhodol zavádzať, až kým nezistí, kde to je a či to vôbec má. Príliš nepredpokladal, žeby na to mohla prísť skôr, než to bude sám chcieť, predsa len by mal byť po tisíc rokoch dávno mŕtvy. Mierne prižmúri oči k tabuli niekoľko stop nad dvermi, než zhruba dve minúty po nej potiahne za kľučku a vojde dnu. Okrem neho a jej tu bolo už len pár ľudí, nakoľko bol večer, a to sa tu už moc turistov nezdržiavalo. On osobne mal radšej tmu. Podvihne hlavou dohora a prejde ku jednému zo stojanov, pričom sa tvári, že si niečo prezerá. Naozaj však kútikom oka sleduje blonďavú čarodejnicu pár metrov od neho, čo sa ani nesnaží skrývať.

*Akonáhle sa naňho Alisea ohliadla späť, trochu odklonil pohľad späť do výlohy, pričom sa snažil tváriť nezaujato. Rukou prešiel po nejakej tretke zväčša určenej na kúpu pre turistov, keďže pre čarodejnícke účeli by nemala ani najmenšie využitie, než ju stiahne voľne späť k telu. Samozrejme zachytí, keď sa k nemu začne približovať, prakticky mu stačilo pár pohľadov a osloví ho sama, čo popisuje tomu, že v ňom najskôr spoznala čarodeja jej popudu prezieravosti. Vníma jej blízkosť, ale nedáva najavo, žeby si jej priblíženie nejako veľmi všimol, až pokým nezačuje jej hlas. Mierne sa uškrnie nad jej slovami, aj keď to vyzeralo skôr ako úsmev, nakoľko by sa voči nej mal javiť milo.* Teraz by asi mala prísť tá časť, kedy sa ťa spýtam, kde bývaš, aby som ťa mohol okradnúť neskôr. *Prenesie nízkym tónom v hlase, než k nej konečne opäť zdvihne pohľad od výlohy. Samozrejme sa jej nepotreboval pýtať, kde býva, to už dávno vedel. Najradšej by preskočil všetky tieto úvodné rečičky a prešiel rovno k tomu, čo od nej chce, lenže to momentálne nie je príliš možné.* Alebo si nájdem ľahšiu obeť. *Pokrčí neurčito plecami.*

*Na chvíľu od nej opäť odvrátil pohľad, pričom si pri celom jej preslove držal na tvári viac-menej pobavený výraz. Samozrejme by mohlo byť zvláštne, že naňho fakt, ktorým je blízka prítomnosť niekoho, koho pred tisíc rokmi miloval, nijako nevplýva, lenže za ten dlhý čas sa už musel pár vecí naučiť. A jednou z nich je aj odosobniť sa od čohokoľvek, čo mu mohlo byť blízke. Nemal v podstate čo stratiť, až na holý život, pretože tu nebolo nič, na čom by mu záležalo, jedine na pomste. Bol to prakticky celý jeho život a preto by sa jej nikdy nevzdal.* Možno som chcel skúsiť šťastie hneď zo začiatku. *Mierne ohrnie spodnou perou a znovu sa na ňu zadíva.* A čo ak by som si to okradnutie nakoniec rozmyslel? *Podvihne dohora jedným obočím a jeden kútik úst mu vytvorí na líci dlhšiu jamku. Nad jej nasledujúcimi slovami sa príliš dlho nezamýšľal, už pred chvíľou mu bolo jasné, že vie o tom, že je čarodej, Predsa len bola dosť skúsená na to, aby to rozpoznala, aj keď za tie roky, keď bola jej všetka moc preč, mohla stratiť zmysel pre rozoznávanie energií. Bol však rád, že ju stále má, takto to bolo zase o niečo jednoduchšie. Akonáhle sa naňho spriama zadívala, pohľad jej so spýtavým výrazom na tvári opätoval, než sa nad jej poslednými slovami sladko pousmial, nakoľko na podobné doťahovania príliš nebol, ale teraz to zjavne bude musieť nejako vydržať.* Vlastne som ich pár zažil a nakoľko tu stále stojím, nebolo to nič, čo by som už nezvládol. *Mykne nezaujato ramenami, pričom sa to naoko môže javiť trochu povýšenecky, ale ironický výraz na jeho tvári hovorí o opaku.* Mimochodom, nevedel som, že začal časť komplimentov, v tom prípade by som ti mal asi povedať, že som o tebe veľa počul...*Všetku svoju pozornosť drží tentokrát na jej tvári.* Alisea. *Jej meno si nechá vyznieť na jazyku, aj keď hlasom čarodeja, v ktorom práve je to znie úplne inak ako pred rokmi.*

Snáď dobre pre mňa. *Komentuje poniekiaľ sucho, aj keď v jeho tóne počuť istú dávku sarkazmu, pričom tentokrát zoberie do ruky jedno z vrecúšok, ktoré je plnené hneď dvomi druhmi byliniek, ktoré sú spolu omnoho účinnejšie ako každá zvlášť. Ich využívanie bolo v minulosti omnoho rozšírenejšie po celej komunite, dokonca aj medzi obyčajnými ľuďmi, teraz sú to zväčša už len čarodejnice a pár výnimiek, ktoré sa tým zaoberajú. Následne ho položí späť na miesto a obzerá sa ďalej po regáli. Jej nasledujúce slová vníma len zbežne, keďže preňho nie sú ničím podstatným. Sem-tam jej venuje úškrn si krivý úsmev, keďže presne netuší, ako inak by mal na to reagovať.* Či slávna, to neviem...Ale ja som o tebe počul. Pôvodná čarodejnica sa medzi čarodejníckou komunitou tak ľahko nestratí. *Pokrčí nad tým plecami, akoby to bola jasná záležitosť a nebolo k nej treba žiadny ďalší komentár. Nad jej otázkou ohľadom férovosti, len mierne podvihne obočím dohora a pootvorí nepatrne ústa, akoby nad tým premýšľal.* Možno, ale viac nefér mi príde, že ma podpichuje niekto, kto ma dnes vidí po prvýkrát. *Nakloní tvárou do strany, než sa mu na nej objaví krátky úsmev, pričom jednu ruku priateľsky vystrie smerom k nej.* Som Daniel. *Prenesie nakoniec a stále drží ruku smerom k nej. Príliš si na tieto veci nepotrpel, ale prečo nevyskúšať niečo nové. Samozrejme, povedal meno čarodejníka, v ktorého tele bol, keďže to tak bolo najpraktickejšie.*