French Quarter

Však ono to někdy vypluje na povrch, toho se nebojim. A ten, kdo nás prozradil to asi nepřežije. *ne, že by toho dotyčného zabil on sám (což by pro něj nebyl žádnej problém), ale byl si jistý, že by se o něj postaral Klaus osobně.* Aha no. *zasměje se, když uslyší název filmu.* Tak aspoň uvidíme, co za nesmysly o upírech si zase vymýšlejí..

Ano, můžeš jim pak na ten film napsat kritickou recenzi, že nic z toho, jak to tam popsali, ve skutečnosti tak není. A že ty to musíš sám vědět, protože jsi upír, a zásadně nesouhlasíš s tím, co se tam napovídalo. (zasměje se a vejde s Kolem do kina. Nechají si zkontrolovat lístky, koupí si nějaké malé občerstvení, protože teď jedli, takže to nepřeháněli a šli si sednout na svá místa. Tohle bylo opravdu jedno ze zapadnutých kin a většina lidí dneska dávala přednost velkým multikinům, takže se stalo, že byli v sále sami a nikdo další už nepřišel)

No vidíš, ještě že tě mám. To by mě totiž jinak vůbec nenapadlo. *zasměje se taky a když začínal film, rozhlédl se kolem a vypadal dost překvapeně.* Je zvláštní, že jsme tu sami.. *poznamená a vezme si popcorn.* Ale ne, že bych si stěžoval. *koukne na ni, pousměje se a dá jí pusu.*

(pousměje se a pusu mu opětuje. Mají dvojsedadlo, takže se k sobě hezky dostanou a Genevieve se k němu tak může pohodlně přitisknout. Vezme si jeho ruku, zaklíní se mu podpaždí a oběma dlaněmi si vezme tu jeho a prostě po ní různě přejíždí. Tohle už tak dlouho nezažila. Nějaký takový okamžik, kdy by byla s Kolem takhle někde sama a užívala si každý okamžik s ním. Cítila, že to potřebovala, že nemohla být věčně zavřená doma, i když by tam byl třeba on, ale v bytě na ni rychle přicházela ponorka, takhle je to jiné. Je to lepší. Opřela si svou hlavu o jeho rameno a chvíli k němu na chvíli pozvedla zrak, ale opravdu tak nenápadně. Možná si toho všiml, možná ne, ale v tu chvíli by se dalo říct, že na něj kouká jako na svatý obrázek. Tolik ho milovala, ale zároveň věděla, že láska někdy nestačí k tomu, aby byli dva šťastní. Bohužel, je to tak. Poslední doba tomu nasvědčovala, ale ona doufala, že bude všechno v pořádku. Film začal a ona pomalu upřela zrak k obrazovce)

*Opravdu nepostřehl, že se na něj Gen nenápadně dívá. Soustředil se na velké promítací plátno před sebou a čekal na začátek filmu. Když film začne, pořád se drží za ruku a on si občas vezme druhou rukou nějaký popcorn z kyblíku, ve kterém byl. Moc toho ani nenamluvili, opravdu se soustředili na film, aby jim nic neuteklo. Jeho teda dost bavil. Sice tam byly dost velké nepřesnosti, co se upírů týče, ale to nevadí. Když film skončil, kyblík už byl prázdný.* Nebylo to tak špatný, jak jsem čekal. Vlastně se mi to docela líbilo. *přizná a koukne se na Gen.*

(Když začne film, chvíli se dívá, co se odehrává na plátně. Pravdou bylo, že ji to moc neuchvátilo, a tak se raději dívala skoro celou dobu na něco, co jí dělalo mnohem příjemněji. Tedy spíše na někoho. Skoro celou dobu, s malými přestávkami, kdy tedy sledovala pro ni neuspokojující film, se dívala na něj. On o tom nemohl vědět. Byla tma a on se taky soustředil na ten film. Bylo na něm vidět, že ho opravdu sleduje a sledování si užívá. Skoro celou dobu se usmívala. Pak se prostě uvelebila na jeho rameni a dokonce na chvíli usnula, protože v jeho přítomnosti jí bylo prostě skvěle. Probudila se asi v posledních deseti minutách filmu. Když to skončilo a Kol z toho byl nadšený, tak se usmála.) Jo, nebylo to špatné (její úsměv je ale tajemný. Nebylo to pro ni špatné, protože ona se celou dobu zabavovala něčím pro ni příjemným.) Takže jdeme. (zvedne se ze sedačky a pomalu vyjde ze sálu)

*Vidí, že Gen z toho filmu není moc nadšená, ale nic neříká. Jemu se ten film líbil. Žádnou špatnou recenzi na něj psát nebude.* Jo, jdeme. Hurá domů! *zavelí a s Gen vyjde ze sálu. Ještě tam vyhodí ten kyblík od popcornu a s Gen vyjde před kino. Hned si to zamíří k autu. Zase, jako správný gentleman, jí pomůže dovnitř. Potom nasedne na místo řidiče.* Můžeme jet domů, nebo máme v plánu ještě něco dalšíhho?

(Když vyšla z kina a nasedla do auta, podívala se na něho) Myslím, že můžeme jet klidně domů. Řekla bych, že na večery můžeme mít zcela jiný program než vysedávat po restauracích nebo kinech. (podívala se na něj se šibalskýma jiskřičkama v očích) Takže jedeme domů. (pousměje se a jak to dořekla, tak Kol vyrazil)

*Pomalým krokom našľapuje vpred po chodníku smerom ku parku, kde sa prechádza pár minút skoro každé ráno. O návšteve Alisey aj s jej bratom u Sophie samozrejme vedel a tiež rátal s jej pokusom nájsť ho jej schopnosťou, avšak zatiaľ si odhalenie dovoliť nemohol, aspoň nie odhalenie súčastného tela, v ktorom sa nachádza. Čierny kabát mu mierne nadskočí na nohách, ako zíde z kamennej dlažby na cestu, cez ktorú práve prechádza ku bráne, kde sa park začínal. Jeho tvár bola celkom bez emócií, prosto sledoval ľudí navôkol, vnímal ranný hluk, ktorý prevažne šiel z krakotu vrán či padania listov na stromoch. Už niekoľko storočí prírodu nedokázal oceniť tak veľmi ako kedysi. Mal s ňou byť spätý, ale nepociťoval pritom už nič. Pomsta mu zatienila všetko, čím bol, a to v takých medziach, že všetko okrem toho, bolo preňho nepodstatné, či ukradnuté. Ako prechádza parkom, všimne si na lavičke osobu, ktorú už niekoľko dní z pozadia pozoruje a ktorá náhodou čaká aj jeho dieťa, nad čím radšej príliš nepremýšľal. On svoje dieťa stratil už dávno. Chvíľu sa rozhoduje, či zostane stáť niekde v okolí alebo si pôjde sadnúť vedľa nej a pokúsi sa s ňou začať nejakú konverzáciu. Dať jej pocit, že z jeho strany nič nehrozí, aby sa nakoniec dostal až ku jej grimoáru, ktorý by mu práve teraz veľmi pomohol. Všimne si jej zatvorené oči, ako sa priblíži o pár krokov a na chvíľu skĺzne pohľadom ku ruke, ktorú má položenú už na značne vypuklom bruchu. Trochu nad tým prižmúri oči, ako sa usádza vedľa nej. Avšak medzi nimi necháva stále určitý priestor, lavička bola široká dosť.* Krásne ráno, všakže? *Prenesie hneď, ako sa posadí, nízkym tónom v hlase, pričom sa na chvíľu díva len pred seba, než obráti pohľad k nej.*

*Sleduje jej tvár, keď sa rozhliada po okolí. Popravde po dlhej dobe znovu začal cítiť tú naviazanosť svojej moci na tú prirodzenosť, ktorá bola všade okolo. To sa však nedalo povedať o situácií, keď ucítil energiu upíra, niečoho, čo bolo proti prírode, proti životu, proti tomu, v čo veril, ak tu ešte vôbec niečo také bolo. Najskôr dôveroval sebe, veril v to, že mu jeho plány vyjdú a že sa mu konečne podarí niečo, na čo čakal toľké roky. Na chvíľu mierne podvihne kútikom úst, pričom nespúšťa pohľad z jej tváre.* A na aké myšlienky tu prichádzaš? *Nahne hlavou mierne do strany pri zmienke o problémoch.* Predsa len, si opäť čarodejnicou, si tehotná...*Pokrúti hlavou, avšak nič nehovorí príliš zaujato, skôr ako holé fakty, ktoré o nej môže vedieť bez toho, aby to vyzeralo zvláštne.*

*Pri jej slovách sa na chvíľu zamračí, ale do pár sekúnd sa jeho pohľad opäť rozjasní, ako sa do toho snaží neťahať žiadne negatívne emócie.* Dokážem si predstaviť, že to po toľkých rokoch v koži upíra musí byť oslobodzujúce cítiť konečne niečo tebe samej prirodzené. *On sám by nikdy nedokončil premenu,ak by bol ňou a ak by sa to nejakým nedopatrením stalo, zabil by sa. Nedokázal by žiť ako upír ani kvôli pomste. Nevadili mu vlkodlaci, ani telá ľudí, ale upírov bral ako monštrá, ktoré na tomto svete už dávno nemajú čo robiť. Akonáhle sa zmieni o detskej izbe, ktorú podľa svojich slov už stihla zariadiť, jeho výraz na pár nepatrných sekúnd skamenie, než sa prosto pousmeje, aby to zakryl a mierne našpúli perami.* Práve teraz mám chuť sa ťa spýtať, čo to bude. Samozrejme jediným dôvodom je moja snaha rozšíriť to ďalej po komunite, keď si už tak slávna. *Spomenie si kradmo na ich debatu v obchode, kde za ňou šiel prvýkrát v novom tele. Nad jej nasledujúcimi slovami mierne odvráti zrakom od jej tváre niekam do diaľky, než sa s vľúdnym výrazom otočí späť k nej.* Nech sú tvoje problémy už akékoľvek, pre pokoj tvojho dieťaťa dúfam, že ich čím skôr vyriešiš. *Bolo preňho nezvykom rozprávať sa s niekým takto, väčšina z týchto slov by mu normálne z úst nikdy nevyšla, ale toto bola výnimočná situácia. Snažil sa ísť na to pomaly, netlačiť ju k odpovediam, ale čakať, kým mu ich pri nejakej téme dá sama. Vážne by neocenil, ak by vyzeral, že sa okolo nej motá príliš.*

*Pri jej slovách ma na tvári zväčša neurčitý výraz podpísaný pochopením. Síce to vďaka bohu nikdy nezažil na vlastnej koži, ale vedel, že to v čarodejnici zničí všetko živé. Avšak ani jej pocity nemenili jeho názor na ňu. Za iných okolností by k tomu mal blízko, ale fakt, že jej v tele koluje rovnaká krv, ako rodine, ktorá zničila všetko, čo preňho bolo dôležité, nie je možné, aby to dokázal prehliadať a navyše ani nechcel. Bola by len príťažou, ona aj dieťa, čo vážne nepotrebuje.* Verím tomu, že pre čarodejnicu je to jedna z najhorších vecí, aká sa môže stať. *Snažil sa do svojich slov nedávať prílišný dôraz či dôležitosť. Bol v tele pár desiatok starého čarodeja, nemohol mať s ničím prílišné skúsenosti. Bolo preňho vlastne trochu prekvapujúce, že po tom, čo sa stala človekom dokázala užívať svoje schopnosti hneď, v iných prípadoch by to bolo pochopiteľné, ale pri niekom, kto ako upír strávil tisíc rokov, zvláštne. Nakoniec však o tom kúzle počul dosť, ale aj keď ju to vrátilo do pôvodného stavu, prepojenie s prírodou a mágiou...Nevedel si predstaviť, žeby to mohlo prísť hneď. Trochu hrane sa nad jej slovami pousmeje, ale jeho myšlienky teraz lietajú úplne inými smermi. Potrebuje, aby ho pozvala domov, dával tomu čas, ale nechcelo sa mu čakať príliš dlho. Potom, čo spomenie jedného zo svojich bratov, mierne nakrčí obočím. Bol čarodejník, podobné nesympatie mohol dávať pokojne najavo. Nikto sa príliš netajil svojou nechuťou k Pôvodným.* Myslíš jedného z Pôvodných upírov? *Bola to skôr rečnícka otázka, keďže mu bolo zrejmé, do akej rodiny patrila a kto jej bratia boli, o to väčší hnev voči nej pociťoval. To monštrum, ktoré mu zabilo dieťa a zabilo aj ju, bol jej brat. S tým sa len ťažko dokáže niekedy zmieriť. Jeho vlastné dieťa by malo spoločnú krv s tými ohavami, netuší, či by sa naň dokázal niekedy pozrieť.* Takže predpokladám, že si šla pri zariaďovaní do ružovej. *Väčšinou to bol v tejto dobe taký stereotyp. Zrazu si všimne, ako sebou Alisea vedľa neho mykla, a tak k nej sprudka otočí s nadvihnutým obočím tvár. Nad jej vysvetlením len nepatrne pootvorí ústa a na chvíľu má na tvári taký ten zvláštny pohľad, ktorý tam prakticky nemal čo hľadať. Než sa rýchlo usmeje so snahou zakryť to.* Asi...*Zopakuje po nej s neurčitým tónom v hlase.* Možno si to nakoniec nechám len pre seba. *Pokrčí nad tým plecami, keďže rozhodne nebol jediný, kto to vedel. Aj keď to, že čaká dcéru mal v pamäti ďaleko predtým. Keď znovu spomenie svojho brata, snaží sa to prejsť už bez výrazu a radšej sa zamerať na to ostatné, čo hovorí. Mohol z časti vytušiť, o čom hovorí, aj keď si nemohol byť istý, že sa to týka jeho.* Neveríš úsudku svojho brata? *Spýta sa nakoniec v snahe zistiť, či už tuší, že ten, kto posadol toho barmana bol on.*

*Len s ťažkým srdcom počúva jej slová. Po tom všetkom, čo jej spravili ich dokáže nazývať bratmi, svojou rodinou, bolo až smiešne, ako to znelo.* Takže si sa vzdala svojej pomsty, aby ste mohli byť rodinou. *Konštatuje poniekiaľ sucho, ale žiadny skrytý zámer vo svojich slovách nedáva najavo. Avšak vo vnútri sa mu proti tomu búri každá bunka. Už chápal v čom to je, boli jedna krv, nebola o nič lepšia ako oni všetci a ani jej dieťa nie. Vlastne by ju k ním pokojne mohol zaradiť, zatiaľ ju však nemal v pláne zabiť ako všetkých ostatných jej súrodencov. Bola opäť čarodejnicou a on chcel len vyhladiť upírov a pomstiť sa, avšak ak sa mu postaví do cesty, bude to už o niečom inom a on si to nenechá vziať kvôli nejakým malichernostiam rovnako, ako si to nechala vziať ona. Pri nasledovných slovách, ktoré jej vyjdu z úst len trochu nechápavo podvihne obočím dohora, akoby postrádal zmysel tomu, čo povedala. Samozrejme on vedel, že o desať rokov, by nepoužila slovo "sú", ale slovo "boli", keďže do tej doby už bude jeho pomsta vykonaná, avšak vedel, že to tým ona nemyslí. Keď mu do pár sekúnd pomaly došlo, čo tým myslela, trochu udivene nahol hlavou do strany.* Takže sa chcú stať opäť ľuďmi, rovnako ako ty? *Spýta sa jej s otázkou v očiach, aj keď k tomu samozrejme nedôjde, bola by preňho zaujímavosť, ak by po tom niekto z nich naozaj túžil. Alebo iným slovom prekvapenie. Po jej otázke sa len potichu uchechtne, než nad tým mykne ramenami, ako nad prostou vecou.* Pýtaš sa nesprávneho, podobnými vecami som sa nikdy príliš nezaoberal. *Prejde ju pohľadom.* Asi to tak proste je. *Netušil, či je farba až tak veľmi dôležitá a rozhodne si nemyslel, že by to bolo pre dieťa dôvodom na smiech, ale nechcel jej vyvracať predstavy, na to tu rozhodne nebol.* Ale ani to nevylučuješ. *Konštatuje pri výraze, ktorý jej hrá na tvári.*

*Nakratko sklopila pohled.* Cely svuj zivot jsem chtela rodinu. Kdysi jsem si jednu vytovrila, ale prisla jsem o ni. Proto jsem se chtela mstit. A pak zjistim, ze ti, kterym jsem se chtela mstit, jsou moje rodina. Pomstu jsem na chvili odsunula stranou, potrebovala jsem se s tou novinkou zrovnat. Nebzlo to jednoduche. a pak uz jsem najednou bzla clovkem a nemelea jsem duvod se mstit. Nebo aspon ne tak velky. A hlavne jsem ziskala zpatky svoji dceru. Radsi se budu starat o ni a aby byla v bezpeci, nez abzch se zacinala mstit. Navic je v tehle rodine bezne nenavidet svoje sourozence, takze sem docela zapadam. *Strucne mu tak vzpovedel svuj pribeh o pomste, od ktere upustila uz pred nekolika mesici, a opet se na nej podivala. I kdyz Klause porad jeste nemusela, zatimco se zbytkem sourozencu vychazela.* Je to spis takovy muj odhad. I kdyz finn je uz rozhodnuty, jenom ceka, az bude ve meste vetsi klid. Pokud vubec nekdz bude. *Vynechava to o Sage. Bylo to az moc osobni a nevhodne probirat s nekym, koho ani moc neznala.* Ale u Rebekah a Kola to asi bude jen otazkou casu... Jenom s Klausem si nejsem jista. A to automaticky znamena, ze ani Elijah by to nepodstoupil, protoze bude chtit dohlizet na Klause. bude mu chtit pomahat a dohlizet na situaci ve meste, ktera je posledni dobou krticika. Deje se tu toho uz tak hodne a ted jeste prisel s teorii, ze muj byvaly skace z tela do tela. to je ten problem, o kterem jsem mluvila a kteremu neverim. Jenom se mi ho nedari presvedcit v tom, ze to neni pravda.

*So zahmleným pohľadom sleduje jej tvár, keď padá smerom nadol, akoby pri slovách, ktoré práve ide vypustiť z úst nedokázala držať súmerný zrak na hocičo okrem zemi. Mierne si oblizne pery a napne sluch, ako počúva každú hlásku. Všetko to, čo teraz počuť nechcel ani nikdy inokedy. Preňho to boli len slová, holé a prázdne. Bez činov a jasného cieľa je také všetko, ponuré a bez zmyslu. Jeho bytie tu by bez pomsty stratilo na význame a všetko, čomu veril by sa rozpadlo a jemu by nezostalo už nič, ak by sa toho vzdal tak ako ona. Preto ju práve teraz nechápal. Napriek všetkému, čo jej urobili im odpustila, pretože chcela rodinu. Chcela rodinu s niekým, kto ju zabil a nielen ju, ale aj jej dieťa. Kiežby len predtým vedel, že je tiež Mikaelsonová, že je s nimi jedna krv, zabil by ju vtedy vlastnoručne a dieťa, ktoré čakala tiež.* Takže napriek tomu, že ich berieš ako svoju rodinu, ich stále nenávidíš? *Mierne podvihne obočím pri svojej otázke.* A ak by si už nebola tehotná...Trvala by si na pomste stále, aj napriek tomu, že si zistila, že sú to tvoji súrodenci? *Chápe, že jeho otázky mohli vyznieť čudne, akože sa do toho až veľmi zaujíma, ale chcel, aby to skôr vyzeralo, akože je zvedaví, čo aj z časti bol. Sucho sa pousmeje, než pokrúti hlavou.* Nemusíš mi odpovedať, ak nechceš, ale podobné rodinné drámy a ešte ak sa to týka Pôvodnej rodiny...*Vydýchne a nahne hlavou mierne do strany.* Vždy ma podobné veci trochu zaujímali. *Pokrčí nad tým nakoniec plecami, akoby to bolo tak prosté a opätuje jej pohľad v podobnom znení. Keď sa zmieni o jednom zo svojich bratov, tak sa opäť pokúša trochu skryť svoj znechutený a strpčený pohľad, keďže by sa o tom rád trochu dozvedel, aj keď to na jeho pláne a veci vôbec nič nemenilo. Po čo i len vyslovení mena, ktoré nenávidel zo všetkých najviac si neodpustí krátke zvraštenie obočia, ktoré mu pretrvá na tvári až kým nedohovorí. Aspoň sa dozvedel, že o ňom už vedia, teda to aspoň tušia a aj jeho spôsob prežívania po celých tisíc rokov.* Wou...*Vydýchne nakoniec, pričom sa mierne pousmeje.* Je vážne zvláštne počuť, žeby sa rodina Pôvodných niekedy vzdala svojej pôvodnosti a stala sa opäť ľuďmi, teda aspoň väčšina z nej. *Prejde ju pohľadom.* Bolo by to skutočne prekvapením pre zvyšok komunity. *Dodá vecne s trochu zvláštnym podtónom v hlase, keďže po tom všetkom by podobné prekvapenie nedopustil. Nemá proste prekvapenia rád.* Viem, ako súčasť čarodejníckeho covenu som do toho tak trochu vtrhnutý. *Prenesie rádoby sťažka.* Ale radšej sa príliš neangažujem, ak nemusím, nechcem sa príliš dostávať do problémov, len pretože som čarodej. *Aspoň tak to bolo pri Danielovi, bol prostý čarodej, príliš sa neukazoval na Slnku, držal sa od vecí ďalej, zasiahol len ak to bolo nevyhnutné, a to tiež nie príliš očividne. Trochu sa pozastavil nad tým, prečo by tomu neverila, ak to má niečím potvrdené, čo predpokladal, že bude Sophie.* A prečo si myslíš, že to nie je pravda? Teda...príliš sa tomu nerozumiem, ale ak má na to, aby si to tvoj brat myslel nejaký dôvod, prečo veríš niečomu inému? *Snažil sa, aby to neznelo príliš angažovane a zaujato.*

*Znelo mu v ušiach až smiešne, keď mu povie, že si s nimi rozumie, ale najviac ho zasiahne, keď to slovo zmieni v spojení s tým hybridom, ktorý ju pre menil, ktorý jej zabil dieťa, kvôli ktorému tisíc rokov žila ako monštrum, ktoré tak nenávidela. Jemu tá rodina zobrala všetko a teraz do nej patrila aj ona, akoby to len mohol vidieť inak? Práve preto sa k jej slovám radšej nijako nevyjadruje, len si zachováva svoj neurčitý pohľad, aj počas toho, keď mu hovorí, že na jej tehotenstvo prišiel on. Už len preto to dieťa, ktoré nosila nenávidel. Boli rovnaká krv, rovnaké zlo. Pri zmienke o výhode mu mierne cuknú kútiky úst, keďže presne vedel, čo tým myslí a aj kam sa musí dostať, aby to našiel a pokúsil sa využiť. Bol to vcelku dobrý a účinný plán, mohol by sa zbaviť všetkých raz a navždy. A ak by mu to nevyšlo, môže sa stále bližšie pridať ku Benjaminovi a pomstiť sa aspoň Klausovi, ktorý za jeho utrpenie môže najviac.* Takže si sa už povzniesla nad všetkým a snažíš sa s nimi vychádzať. *Konštatuje po jej slovách súčasnú situáciu medzi ňou a zvyškom rodiny. Radšej svoj hlas nijako nepodfarbuje, aby vyzeral nezúčastnene. Na chvíľu sa pozrie niekam pred seba, avšak hlavu k nej otočí, keď sa o tom rozpovie ešte o niečo viac. Čím viac rozpráva, tým väčšiu chuť sa má ironicky zasmiať, alebo jej začať hovoriť o tom, aký nezmysel to všetko je, lenže to si nemohol dovoliť. Mohol len dedukovať jej slová, príliš sa do toho nezapájať, aby jej neprišiel podozrivo, keď teraz už tušili, že sa tu objavil niekto nový spojený s jej minulosťou. Nikdy by neveril tomu, žeby to monštrum mohlo čokoľvek a kohokoľvek naozaj pochopiť alebo čokoľvek oľutovať. A pokrok? Pokrok bude, keď ho konečne nabodne na kôl alebo pomocou kúzla zabije jeho aj všetkých Pôvodných, ktorými tak opovrhuje.* Môj názor voči tvojej rodine je jednotný, ale myslím, že sa to dá pochopiť, ty si však čarodejnica, neprežívaš vďaka krvi iným...*Pokrúti hlavou.* A aj napriek tomu, že je to tvoja rodina, nedokážem pochopiť tvoje spojenie s nimi. *Prizná, akoby to povedal niekoľko desiatok ročný čarodejník, ktorý sa snaží urobiť si o nej obraz. Pri jej rečníckej otázke sa na chvíľu usmeje rovnako ako ona, než sa mu do tváre vráti ten neutrálny pohľad.* Nechám ich skúsiť zaobísť sa bez toho, teda aspoň nateraz. *Pokrčí nad tým neurčito plecami, než začne hovoriť o tom, že to začína byť divné. Na chvíľu sa až zamračí, pokým nedohovorí a jemu nie je jasné, čo tým myslela.* Nie je na mne nič zaujímavé, nič, čo by som mohol povedať. *Prenesie s miernym pousmiatím, než si zľahka oblizne spodnú peru a opäť sa na ňu zadíva uprenejšie. Pri jej nasledujúcich slovách len kývne hlavou, že to chápe a poniekiaľ aj súhlasil s jej poslednou vetou. On mal vďaka bohu cieľ jasný vždy.* To áno, ale aj tak sa občas vyskytnú prípady, ako na oslavu čarodejníc v lýceu, keď sa centru diania proste vyhnúť nemôžem, ani keby som chcel. *Mykne plecami, akoby to viac nestálo na zmienku, keďže voči tomu, čo povedal mala najskôr rovnaký názor. On si však myslel presný opak svojich slov. Všimne si, ako uhne pohľadom, keď sa jej spýta bližšie, prakticky na seba, to však ona nemohla vedieť. Na chvíľu dokonca dostal pocit, že mu na to radšej nepovie nič, že bude zaryto mlčať a utápať sa vo svojich myšlienkach, namiesto toho, aby mu ich zverila. Neznámemu cudzincovi, o ktorom prakticky nič nevie. Vypočuje si ju až dokonca, pričom pri jej poslednej vete len pokrúti hlavou a krátko podvihne kútikmi úst.* Nepýtal by som sa na to, ak by ma to nezaujímalo, Alisea. Občas je možno lepšie o niektorých veciach povedať ľuďom, ktorých nepoznáš a ktorí nepoznajú teba, pretože ti nič nevyvracajú, väčšinou len počúvajú. *Stále sa jej díva uprene do tváre, jeho hlas je celkom príjemný, vrelý.* A myslím si, že ak do toho z tvojej rodiny niekto vidí, budeš to ty, ak veríš tomu, žeby to neurobil...Nenechaj si to vyvrátiť, poznala si ho určite lepšie ako tvoji súrodenci či ktokoľvek iný z nich. *Hovorí nekonkrétne bez cítenia v hlase.*

*Mierne pokrčí obočím, pričom na pár sekúnd sklopí tvár niekam do zeme, než sa k nej opäť otočí, no stále ju má nahnutú do strany.* Máš pravdu, pre vás obe bude asi lepšie, ak by si od toho všetkého dala prsty preč celkom, aj keď netuším ako veľmi to ide, keď je v tom zahrnutá tvoja rodina tak hlboko. *Pri zmienke o krvi sa len krivo uškrnie, než kývne sucho hlavou.* Krv občas celkom stačí, Alisea. *Prenesie s tak trochu skrytým významom v hlase, než Alisea spomenie, že s nimi žila už predtým. Samozrejme niečo vedel o jej minulosti už vtedy a aj to, že ju Gedretta len vychovávala, zobrala k sebe. Mohla jej byť za to vďačná doteraz, aj keď jemu samému isté detaily ohľadom toho unikali. Boli to maličkosti, ktorým nerozumel a ktoré sa ho vďaka bohu ani netýkali, teraz už nie. Preto sa ich ani nesnažil pochopiť, objasniť. To boli len Aliseyne problémy, jej spomienky, ktoré z nejakých dôvodov nemala. Na chvíľu len skúma výraz na jej tvári, ktorý je trochu skrížený pod zamyslením. Naozaj nebol príliš nadšený, keď sa téma zvrhla späť k nemu. Samozrejme o Danielovi už vedel všetko, čo bolo potrebné, ale načo sa pitvať v nejakom obyčajnom čarodejovi, keď potrebuje preberať hlavne ju. Potrebuje, aby si myslela, že mu môže povedať čokoľvek a on povie len to, čo chce počuť, nič viac, nič menej, potrebuje, aby mu začala trochu veriť a on mal milú priepustku k nej domov, kde sa môže trochu porozhliadnuť. Pri jej príklade len krátko pokrúti hlavou, pričom sa trochu uškrnie, akoby to bolo niečo nemožné.* Bohatý, to nie a čo sa týka školy, tak ju mám už za sebou, vďakabohu. *Trochu jej priblíži jeho život, ale o práci ani o niečom podobnom sa jej nijako nezmieni. Je popravde rád, že sa téma ich rozhovoru nakoniec zmenila a viedlo to späť k situácií v meste, v ktorej mal celkom dobrý prehľad.* Popravde, akonáhle som ho tam zbadal, vedel som, že z neho nejde nič dobré. *Vydýchne, než prosto pokrčí plecami.* Nakoniec to skončilo tak trochu hromadným vraždením, možno je nakoniec horší, než všetci tvoji súrodenci dokopy. *Pousmeje sa sucho. Samozrejme tieto slová, ako väčšinu toho, čo povedal nebral nijako vážne. Akoby to vypúšťal do vetru, snažil sa jej len imponovať, aspoň v určitom zmysle. Musela mať z neho dobrý pocit. Keď jeho slová uzná ako pravdivé, len ťažko si odpustí spokojný úškrn. Bolo preňho výhodnejšie, ak tomu neverila, aspoň mala menej podozrení na ľudí okolo seba.* Určite je len otázkou času, než to tvoj brat zistí a prídete na niečo iné. *Prenesie, akoby si svojimi slovami bol istý, pričom sleduje, ako sa stavia na nohy. Pri jej slovách si len krátko zahryzne do pery, pričom kývne rozhodne hlavou a na zmienku o tom, že mu nebude robiť problém zistiť, kde býva sa len pousmeje, keďže to už dávno vedel.* Možno niekedy zájdem na bylinkový čaj. *Čím jej vlastne naznačí, že jej ponuku prijíma, keďže mu to padlo akurát vhod. To bola presne vec, ktorú chcel docieliť a o ktorú sa snažil. Bol spokojný s vývinom, aspoň zatiaľ.* Nemáš za čo Alisea, pekný zvyšok dňa. *Rozlúči sa s ňou tiež, pričom sleduje jej vzďaľujúci sa chrbát. Z lavičky vstane až pár minút po tom, čo odišla a rozíde sa ďalej do mesta.*

(Volá Elijahovi)