Plantation House

No, taky by šlo o to, jestli by na té párty byli normální lidi, čarodějky a nebo upíři.. Čarodějkám by asi moje přítomnost moc příjemná nebyla.. Třeba upíry, ty bych určitě bavil. *ušklíbne se na ni a nechápavě se na ni podíval, když řekla, aby se snažil Finna podpořit.* Zbláznila ses? Finn mě chtěl zabít, několikrát. Prostě mu nevěřím, tak ho nebudu ani v ničem podporovat.

Jo, tobě věřím. Sice jsi mě chtěla taky zabít, ale ty jsi mě ani pořádně neznala, Aliseo. A proč se takhle nemůžu bavit s Finnem? Protože ten mě chtěl zabít i přes to, že mě zná. A když se vrátil z Druhé strany, slíbil nám všem, pokud si dobře vzpomínám, že už se k nám neotočí zády. Že mu můžeme věřit. A co jsme udělali? Věřili mu. A on nás podrazil. *pokrčí rameny.* A věř mi, Finn by mě rozhodně nepodpořil.

Nebudu se nad tím zamýšlet, prostě na něj mám svůj názor a ten už asi nezměním. *Mohl být paličatý jak chtěl, ale tohle nebylo způsobeno paličatostí. Prostě Finnovi vůbec nevěřil. Kdyby mu někdo řekl, že zase plánuje to, jak je zabít, věřil by mu.* Měj se. *Rozloučí se s ní a když mu řekne to o té zástěře a vaření, jen se ušlíbne, ale nic už neříká.*

*Krátko po ráne postáva pri zatvorenom okne a jednou rukou mierne pridržiava záclonu, aby mu nebránila vo výhľade. Popravde sa večer rozhodol, že na dnes prespí tu, keďže potreboval byť sám a hlavne potreboval v pokoji premýšľať, o všetkom, čo by mal teraz urobiť. Bol si istý, že Elijah sa o tom, čo sa stalo dozvie aj bez toho, aby mu to hovoril on. Na druhú stranu tu bol aj iný, väčší problém, ktorý by mal vyriešiť. Nie vždy hovoril pravdu a nie každý svoj sľub aj dodržal, ale tento bol poniekiaľ špeciálnejší o to, že ho vykonať chcel, teda aspoň myslel, že áno. Spustí záclonu voľne pozdĺž okna a tvár natočí mierne na stranu, pričom upreným pohľadom prejde dýku na drevenom stolíku opretom pri stene, ktorú vytiahol len a len kvôli jednej osobe. Nechcel, aby to takto opäť dopadlo, žiaľbohu už nedôveruje zdravému úsudku svojho brata. Nedôveruje tomu, že ich plány budú pred ním v bezpečí a už vôbec nie tomu, že niečo nezničí aj nabudúce. Kol bol vždy ten problém, vždy si robil čo len chcel bez toho, aby myslel na následky. Nedá sa povedať, že Niklaus nerobil to isté, ale väčšinou k tomu mal nejaké dôvody, Kol mal však len svoje rozmary.*

*Vlastně nešel hned z Lycea na plantáž. Potřeboval se nějak uklidnit a rvačka s Klausem mu nestačila. Zašel do jednoho baru, ve kterém byl dost dlouho, a taky podle toho vypadal. Byl celkem hodně opilý... A chtěl krev. Tohle už dávno nedělal, ale vzhledem k tomu, že se k jeho opilosti přidalo i uřknutí, nedělalo mu to problém to udělat... Stoupl si do temné malé uličky a čekal, jaký hlupák bude jí bude chtít projít. Nemusel ani dlouho čekat, protože do uličky si to za chvíli namířila pěkná mladá blondýna. Ta ani nemohla postřehnout, že tam ve stínu stojí. Na nic nečekal a napadl ji. Ani ji neovlivnil, líbilo se mu, když jeho oběť křičela. Patřilo to k tomu. Pije z ní rychle, takže je za chvíli mrtvá. Její bezvládné tělo se poroučí k zemi a on ho tam nechá jen tak ležet.. Pomalým krokem vyjde z uličky a až teprve se vydá na plantáž. Pusu má od dívčiny krve.
Brzy ráno dojde na plantáž a vydá sse nahoru po schodech, chce do svého pokoje.*

*Bol si istý, že Kol sa tu skôr či neskôr ukáže. Mohol premýšľať nad tým, že sa nad svojím bratom zľutuje, ale akú len váhu by potom mali jeho vyhrážky a slová, ak by ich nesplnil? Práve teraz mohol byť už Benjamin mŕtvy, samozrejme, ak by nebolo Kola. Úmyselne pomohol jeho nepriateľovi, a to už si ani nepripomína to, že kvôli ničomu. Na pár sekúnd mierne prižmúri oči niekam pred seba a stále postáva zvoľna na mieste. Aj keby sa tu Kol neukázal, nevyhne sa tomu, Klaus by si ho našiel, ak by bol už kdekoľvek, vlastne si bol skoro istý, že z New Orelans by neodišiel, už len kvôli Genevieve.
Zrazu začuje vrzgot dverí a blížiace sa kroky, ktoré namiesto obývačky zamieria hore po schodoch k izbám. Nemusí ani hádať, kto konečne prišiel presne tam, kde bol očakávaný. Spojí pery do úzkej línie a mierne nakrčí nosom, na čo siahne jednou rukou vedľa seba ku stolu a zdvihne z neho dýku, ktorú si následne zastrčí zvnútra bundy do vrecka.* Je neslušné neprísť pozdraviť brata...*Poznamená do ticha jasne si vedomý toho, že Kol najskôr o jeho prítomnosti v dome ani nevedel. Následne sa otočí smerom k oblúkovému vchodu, cez ktorý letmo vidno na časť schodiska a kúsok chodby.* Navyše, ak tu na teba čakám, Kol...*Jeho meno pomerne jasne zvýrazní na jazyku, pričom kútik jeho pier putuje mierne nahor, akoby ho celá situácia aj spor, ktorý medzi nimi pretrvával náramne tešil.*

*Myslel si, že nerušeně odejde po schodech nahoru do svého pokoje, lehne si tam do postele a bude spát. I když ani nebyl unavený, když měl tolik krve.. Prostě na to měl zrovna teď náladu, jenom si lehnout a nic nedělat. Když jde po schodech nahoru, uslyší z obýváku najednou Klausův hlas. Zastavil se a po chvilce se otočil tak, aby na něj ze schodiště viděl. Popravdě čekal, že dřív nebo později bude mít tu čest, že za ním přijde Klaus, ale že by to bylo hned dnes?* Je neslušné někoho otravovat takhle po ránu.. *podíval se na něj otráveně.* Vážně? Ty tu na mě čekáš? *tázavě se na něj podívá, ale vzápětí řekne,* To mě mrzí, ale právě na tebe nemám čas. Budeme to muset nechat na jindy. *Možná by ho neměl takhle provokovat, ale dneska je v takovém rozpoložení, že mu to dělá náramně dobře. Chvilku na něm zůstane pohledem, ale potom se otočí a rozejde se zase po schodech nahoru.*

*Mierne prižmúri oči a prejde mu pohľadom tvár, pričom sa kútik jeho úst rozšíri do krivého úškrnu.* Niežeby si sa počas noci nezakrádal mestom a nestriehol na nešťastníkov, ktorí ti vbehnú pod zuby. *Komentuje s primeraným pobavením hlase, keďže krv na Kolových ústach sa nedala prehliadnuť, ani keby sa o to snažil. Keď sa ho spýta, či tu naňho naozaj čaká, tak mu len zaryto opätuje pohľad a nakláňa hlavou mierne do strany, ako premýšľa nad tým, či bude mať zmysel mu pred tým niečo hovoriť. Kol predsa bude vedieť, kvôli čomu to spravil a keď ho o niekoľko storočí znovu oživí, bude môcť byť rád, že ho tam nenechal navždy. Jeho provokáciu sa v tomto momente snaží nevnímať alebo aspoň brať s nadhľadom, keďže nič čo Kol teraz hovorí alebo povie, už nie je podstatné. Upírskou rýchlosťou sa premiestni zaňho pod schodisko a oprie sa o drevené zábradlie.* Takže predpokladám, že nemáš záujem zistiť, čo sa stalo Elijahovi s Rebekah...*Prenesie s otázkou v hlase. Je si vedomí toho, že Kol nemôže vedieť, o čom hovorí.*

Měl jsem hlad a dlouho jsem neměl krev přímo z žíly. A řeknu ti, už dlouho jsem nepil tak dobrou krev, jakou měla tahle roztomilá drobná blondýnka. *Ušklíbne se na něj a ani si neobtěžuje utřít pusu. Došlo mu, žë ji musel mít od krve, jinak by to Klaus nevěděl.. Když mu vlastně řekne, že se něco stalo Rebecce a Elijahovi, na chvilku se zarazí.* Když jsem Elijaha naposledy viděl, zabíjel Tundeho, tomu rozhodně nic není. A Rebekah? Ta se toho neúčastnila. *pokrčí rameny. Vůbec neví, co tím má Klaus na mysli. Možná mu to i trošku pomaleji myslí vzhledem k tomu, že je opilý.*

*Oblizne si pery a spodnou mierne ohrnie ako sa snaží príliš neuškŕňať. Ale celá táto situácia mu príde tak komicko-tragická, že s tým má miestami až problém. Vinou jeho brata, je jeho ešte ani nenarodená dcéra opäť v ohrození života, ktoré mohlo byť aspoň z časti sňaté, a namiesto toho, aby robil čokoľvek užitočné, píja sa v baroch, zakráda sa v noci v uličkách a kŕmi na nič netušiacich obyvateľoch.* Som rád, že si si to užil, Kol...*Poznamená popravde, keďže najbližších pár rokov nič podobné ani náhodou nezažije.* Určite by to potešilo aj Genevieve či otca Kierana, keď sa dozvie o vysatom dievčati, ktoré sa našlo ráno v meste...*Prenesie sucho a mierne sa vystrie, pričom stále zostáva jednou rukou zapretý o zábradlie schodiska.* Ja však nehovorím o tom pláne. Pláne, ktorý si zbabral, braček. *Posledné slovo povie s počuteľným sarkazmom v hlase. Neprekvapí ho, keď sa mu prakticky potvrdí, že je Papa Tunde mŕtvy, bol si istý, že Elijah uspel. Jednako, pretože mu na tom záležalo a na druhú stranu mu to neprekazil žiaden emocionálne rozbúrený brat, ktorý by mu najradšej po kúskoch vytrhával kožu z tela.* Ale teba to predsa nezaujíma, máš niečo dôležitejšie, ako sú tvoju súrodenci, a to si ty sám a tvoje malichernosti. *Popravde si je vedomý toho, že od Kola nikdy nemal veľmi ďaleko, ba je v mnohých veciach o stokrát horší, než on, ale jednu vlastnosť vďaka bohu neprebral, a to bola jeho nerozvážnosť, nakoniec...To bol možno vtedy dôvod, kvôli ktorému umrel.

No co? Třeba tu holku nikdo hledat nebude. A i kdyby, nikdo se nedozví, kdo ji zabil.. Ovšem pokud to hned nepoběžíš Genevieve říct. *Zamračí se, když zase začne mluvit o tom plánu. Jo, zbabral ho, ale rozhodně na tom neměl vinu jen on. Kdyby byl věděl, že má Gen v krvi krev upíří, nechal by klidně Klause, aby Benjamina zabil. Měl by totiž jistotu, že Genevieve bude celkem v "pořádku".* Povídej. Jsem zvědavý, copak sis vymyslel.. *Vůbec neví, jestli si z něho dělá blázny nebo jestli mluví pravdu. Pořádně si Klause prohlédne. Předpokládal totiž, že u sebe bude mít dýku. Ale kde ji měl? V bundě? V kapse u kalhot?*

*Pomaly pootvorí ústa, pričom sa jeho výraz zmení zväčša na neurčitý.* Mal by som snáď? *Mierne podvihne obočím a opäť spojí pery k sebe do úzkej línie, pričom prosto pokrčí plecami, keďže sa ho tieto Kolove záležitosti ani vonkoncom netýkali, to sa však nedalo povedať iných, ktoré mu zatláčali dlhú železnú tyč priamo do stredu hrude.* Nie, Kol...*Pokrúti hlavou.* Predsa nechceme, aby si z toho mal nejaké opletačky, keďže si obaja pamätáme na ten incident spred mesiacov. *Ešte má v živej pamäti, ako sa Kol snažil okato "pomstiť" Genevieve, alebo si robil čo chcel, a to ničím iným ako zabíjaním.* Vážne to chceš preberať na schodisku? *Spýta sa trochu netýkavo, aj keď jemu to môže byť prakticky akurát tak jedno. Následne si všimne Kolov uprený pohľad, ktorým akoby o prečesával, čím dával jasne najavo, čo si myslí. Z úst mu vyjde tiché uchechtnutie, ktoré nasleduje pokrútenie hlavy a prekročenie na druhú nohu.* Teraz je tu otázka...Kde presne ju mám? *Vydýchne pobavenie, pričom vôbec nepopieral, žeby ju pri sebe mal. Ale taktiež sa Kola nesnažil ničím zmiasť, Rebekah aj Elijahovi sa vážne niečo stalo.*

Nemusel bys to nikomu říkat.. Ale tak když teď k sobě máte s Gen tak blízko.. Třeba jí to řekneš, kdo ví? *Když mu později řekne, že se to nikdo nedozví, je mu to vlastně jedno. I kdyby se to dozvěděla Gen, nebude jí to nějak vysvětlovat. Ona ví, čeho je schopný, když je naštvaný a ještě k tomu opilý. Když se ho zeptá, jestli to chce probírat na schodišti, sejde dolů a postaví se naproti němu.* Už nejsem na schodišti, můžeš mluvit. *Začíná si myslet, že si Klaus nic nevymýšlí. Asi se jim opravdu něco stalo. Ale co?* Tak mohl bys ji mít v bundě, v kapse u kalhot.. *drze ho vezme za bundu a podívá se mu zevnitř do jedné kapsy. Tam dýka nebyla. Rychle se podívá i do druhé kapsy.* No vida, tady ji máme.

*Na jeho reči o ňom a Genevieve nijako nereaguje, to bola vážne posledná vec, ktorú s ním bude teraz preberať a ktorú by mal vôbec chuť nejako riešiť. Jeho sympatie k tej čarodejnici boli jeho vlastnou záležitosťou a bol si istý, že do jej vzťahu s Kolom nijako nezasahujú, takže mu nemusel nič vysvetľovať alebo sa ho čokoľvek pýtať. Nahne hlavou mierne do strany a sleduje ho, ako schádza dole po schodoch. Ani sa nepohne, keďže už niekoľko rokov mal tú česť byť svedkom Kolových vytáčok, ktoré nikdy nikam neviedli, a keď len tak k tomu, že sa rozzúril a urobil presne to, čo urobí teraz. Ruku stiahne zo zábradlia a celom narovná svoj postoj, pričom z Kola ani na sekundu nespúšťa svoj pohľad.* Takže ťa to nakoniec najskôr vážne zaujíma...Potešujúce vedieť, že sú pre teba dôležitejší ako vylihovanie v izbe na posteli. *Prenesie trochu uštipačne, ale v podstate za tým netreba nič hľadať. Občas mal príliš veľa slov, ktoré mali prechádzať k činom, ku ktorým sa chystal. Mohol to byť vlastne znak toho, že niečo zamýšľa.* Mohol...*Kývne nepatrne hlavou, akoby mu dával za pravdu v jeho typoch. Trochu sa zamračí, keď Kol uchopí jeho bundu, niežeby mu prekážalo, že dýku objavil, prakticky sa k nej uznal už predtým. Jednou rukou ho schmatne za tú, ktorou mu drží bundu a sprudka ju od seba vytrhne, pričom sa cynicky pousmeje a pomaly vydýchne.* Vieš, Kol...Vážne som si myslel, že ich tentokrát nebudem musieť využiť, nie na teba. *Pokrúti pomaly hlavou.* Genevieve ťa dokázala vtesnať do toho, čím si sa stal, neničil si všetko okolo seba, zameral si sa celkom na ňu...Avšak v poslednom čase mám skôr pocit, že sa to na teba začína lepiť späť. *Ani nerieši tak ten jeho incident s Claire, to ho teda vonkoncom netrápilo, ale menšie zmeny v jeho občasnom chovaní, ktoré bolo skoro totožné s tým pred jeho smrťou.* A to si ja ani naša rodina v tomto momente nemôže dovoliť. *Na druhú stranu mu to aj sľúbil.* Povedal som ti, že ak Benjamin neumrie tvojou vinou, tak sa ti to vráti a aj keď nie som práve povestný v dodržiavaní svojich sľubov, tento splním s radosťou. *Pri poslednom slove zvýši hlas, aj keď nebol celkom pravdivý, ale mal pocit, že to tak bude lepšie. Zrazu v okamžiku vytiahne dýku, ktorú chytil už keď Kolovi odtrhoval ruky zo svojej bundy, a z celej sily mu ju zapichne rovno do srdca, pričom by to pri inom prípade vyzeralo, akoby sa ho snažil objať, čo by vyznelo najskôr nezmyselne a komicky. Pozrie sa mu rovno do očí, pričom odrážajú všetko a zároveň nič. Následne odvráti pohľad, nepozerá sa do jeho tváre, proste nechce...Myslel len na to, že to bude mať čo najskôr za sebou a bude sa môcť plne sústrediť na dôležitejšie veci. Opäť a znovu zobral osud svojho súrodenca do vlastných rúk, opäť mu chce zničiť šťastie, pretože Kol zlyhal. Chvíľu tam len stojí a v tichu ho drží, než pomaly nechá jeho telo skĺznuť k zemi a mierne sa nad ním nahne.* Rebekah aj s Elijahom...Práve prišli na pár storočí o jedného z bratov...*Vyhláskuje potichu a mierne ohrnie spodnou perou. Samozrejme aj ostatní ich súrodenci, ale mal pocit, že ich dvoch by náhle zmiznutie Kola mohlo zaujímať najviac, teda ak neráta Genevieve.
Pohľadom prejde na rúčku dýky, zapichnutú v jeho hrudi a pomaly ju zatlačí ešte hlbšie.* Prepáč mi, Kol...*Tón jeho hlasu je skoro celkom bez emócií, ktoré už zjavne nemá zmysel nijako ukazovať.
Nakoniec Kola dostane až do rakvy, ktorá je medzi ostatnými dole v pivnici. Na chvíľu sa chytí za otvorenú časť a len hľadí dnu, akoby premýšľal, či naozaj koná správe. Ale čo bolo správe ak nie toto? A odkedy sa on pýtal, ako má konať? Pomaly pokrúti hlavou, na čo rakvu pomaly zavrie. Jeho pohľad prechádza po ostatných, ktoré sú teraz celkom prázdne, teda až na jednu. Chcel Kola vytrestať, chcel aby vedel, že svoje vyhrážky myslí vážne a chcel, aby si uvedomil, čo všetko tým môže stratiť, ak to už nevie.
Otočí sa a rýchlym krokom prejde znovu na poschodie. Avšak nehodlá zostávať na plantáži dlhšie, toto miesto nikdy nebolo jeho domovom. Rozíde sa teda preč do sídla, v ktorom teraz žije aj s Hayley a so súrodencami.*

Myslím, že je celkem pochopitelné to, že mě zajímá, co se stalo Rebecce a mému oblíbenějšímu bratrovi. *Odvětí mu a ušklíbne se na něj. Teď čeká, co mu řekne o Rebecce a Elijahovi. Udělal jim snad něco Benjamin? Nebo něco Tunde ještě předtím, než zemřel? Když ale nic, co se jich týká neříká, zamračí se. Pokud se jim opravdu něco stalo, proč mu to nechtěl říct? Ušklíbne se, když mu Klaus odstrčí tu ruku, kterou mu držel bundu a složí si ruce na prsou. Když Klaus začal mluvit o tom, že si myslel, že tu dýku na něj nepoužije, jenom se usmíval. Samozřejmě, že ji na mě chtěl použít, celou dobu. Ale dneska se mu to nepovede. Tentokrát se od něj do rakve zavřít nenechá. Ne znovu.* Mně se právě zdá, že teprve teď se začínám chovat zase jako já. *Když Klaus začal mluvit o tom, že ho do rakve zavře, pokud kvůli němu Benjamin nezemře, je připravený se nějak bránit.
Najednou ale ucítí, jak mu srdcem projela dýka. Podlomí se mu kolena, na zem se ale ještě neskácí - díky Klausovi. Celou dobu se díval Klausovi do očí a čekal, že Klaus udělá to samé. Očekával by to od něj. Čekal by, že si bude užívat to, jak ho má zase pod kontrolou. Ale ne, on odvrátil svůj pohled a nedíval se na něj. To ho neskutečně naštvalo. To už se mu ani nedokáže dívat do očí? Nepamatoval si, že by mu to někdy dělalo problémy. Jeho další slova už neslyší - jeho tělo padne k zemi a za pár okamžiků ho Klaus uloží do jeho rakve, do té, do které už neměl v plánu se někdy vrátit.*

*Sedí s whiskey v ruke v kresle a pomaly ňou otáča zo strany na stranu, pričom hľadí s prázdnym pohľadom na tvári do pohára. Mohol si to odmietať, ako len chcel, tušil, prečo tu ešte stále sedel. Tušil, prečo nešiel do sídla, ale sa prechádzal mestom, než ho kroky opäť zaviedli nikde inde než sem. V hlave sa mu striedala jedna pochybnosť za druhou, ale nedokázal si zastať žiadny názor, vždy ho niečo prekričalo.
Spomínal na tie bezcenné dni, kedy sa už ako chlapec pýtal sám seba, prečo sa otcovi nedokáže nikdy zavďačiť. Pamätal si, ako strašne si chcel vymeniť miesto s niektorým zo svojich súrodencov, nebyť v otcových očiach slabý, lenže to nebolo možné. Zničil ho, dlhé roky mu postupne ničil všetko a hlavne život. Čo je presne to, čo teraz aj predtým on robil bez vďaky svojím súrodencom. Za zlyhanie nasledoval trest, ktorí ich nútil ho často nenávidieť a on necítil často jedinú výčitku. Mohol by sa proste vrátiť do sídla a tváriť sa, že sa s Kolom odvtedy nestretol, ale či by mu niekto naplno uveril, je otázne. To on predsa pokazil plán, do ktorého sa natlačil, on zachránil Benjaminovi život, pri ktorom by nezastal, až kým by mu ho nezobral. Avšak vinnejší boli tí, ktorí ich prezradili. Mohol to byť Finn, ktorý počul ich rozhovor alebo tretia strana, od ktorej by to nečakal. Jasne a jednoducho, potreboval si na niekom vybiť zlosť a frustráciu s blížiacim sa termínom narodenia jeho dcéry do tohto všetkého. Cítil až v hĺbke svojich kostí, že to nedopadne najlepšie. Benjamin má plán, aby sa ich zbavil a ktovie či ho už nezahájil. Nanešťastie pre svojho brata, udrel v nepraví čas na zlú strunu a Klaus nemohol nič iné, než udrieť späť. Určite veril tomu, že z toho tentokrát vyviazne, že sa dokáže ubrániť, pretože konečne vo svojom živote našiel niečo, na čom mu záleží. Lenže jemu to bolo ukradnuté, aspoň by malo. V ich rodine nebola totižto skoro žiadna dôvera a do tohto by sa malo narodiť dieťa, dve deti. Nezhodami medzi sebou dávajú nepriateľom len priestor na to, aby sa dostali nepozorovane priamo pred nich. Presne, ako sa to stalo teraz s Benjaminom a už mnohokrát predtým. Mohol len premýšľať, kedy to celé začalo, všetko pohŕdanie medzi Kolom a ním. Možno už predtým, než ho prebodol prvýkrát. Boli bratia tisíc rokov, bolo až smutné, že najbližšie k sebe mali prvých dvadsať ľudských.
Pevnejšie zovrie už prázdny pohár v ruke, pričom si ani neuvedomí, kedy sa začne rozpadať na črepy a rezať mu prsty. Zopne pery pevne k sebe a s nenávisťou v očiach ho hodí priamo cez celú miestnosť až do steny, kde sa celkom rozletí. Čo vlastne nenávidel? Bol to ten fakt, že tu ešte stále sedel alebo mal Kol pravdu a istá časť z neho sa vážne zmenila. Ako veľmi mohol stále rozhodovať o niečom, čo nebolo jeho? O živote Kola, jeho sestry, Elijaha, ktorý často krát niečím poznačil, rovnako ako Mikael ten jeho? Vydal sa skoro rovnakým smerom, ako to robil on a niečo také nikdy nechcel. On bol to monštrum, z ktorého majú tie ostatné strach, ktorého sa obávajú. Nedokáže zvládnuť byť otcom, nie takým, akým by si želal byť. Je už unavený zo všetkého, čo sa deje odkedy sem prišiel. Má sa všetko zmeniť, on sa má zmeniť, toto mesto sa má zmeniť, nič o čo na sebe stál už nie je ako predtým. Žil v niečom skoro tisíc rokov a každý jeho posun bol ťažší, než si ktokoľvek uvedomoval. Nebolo to proste tak jednoduché, že sa ráno zobudí a bude z neho niekto celkom iný. Mal však pravdu v tom, že istá časť tvojej podstaty v tebe zostane navždy. Nikto nie je vyslovene dobrý alebo zlý, aj keď to boli vážne relatívne pojmy. Lenže nerozoznávať medzi nimi rozdiel mohla byť na druhú stranu ešte horšia kombinácia.
Sále sa staral, aj keď nechcel, vždy ich mal rád všetkých, avšak priveľmi na to, aby ich toleroval. Bol tým sebecký, ale pokiaľ bol spokojný, nešlo o to. Mal by proste nechať rakvu zatvorenú, nedať priestor ďalším pochybám, nedať ho Kolovi, ktorý znovu môže niečo pokaziť, ak bude ešte vôbec čo, pretože vážne pochybuje o tom, že by im Benjamin na nejaký podobný plán mohol skočiť a medzi nimi bol stále zradca. Počul o Finnovej snahe oživiť upírku, ktorú pred storočiami premenil a bol si istý, žeby urobil čokoľvek preto, aby mu to vyšlo. A urobiť niečo, čo už toľkokrát predtým, preňho nebol najmenší problém. Netušil, nakoľko je možné ju oživiť, ale Benjamin by mu to pokojne sľúbil, aj keby to bola dlho siahla lož.
Zopne ruky, ktoré má položené na opierkach kresla v prstoch a na chvíľu privrie oči, akoby sa pokúšal čo i len najmenej upokojiť. Sú veci, ktoré by mal nechať za sebou, ak nechce zlyhať pri svojej dcére rovnako, ako to urobil pri Marcelovi. A Kol je jednou z nich. Závisel na Genevieve, celý jeho terajší život sa popravde točil okolo nej a jemu proste neprekážalo, ak by to tak malo zostať.
Mikael ho často nazýval slabým a ak by sa nepostavil čelom aj tomuto, dal by mu len za pravdu. Musí ho už nechať ísť, nie je iná možnosť, ako sa starať prestať, aj keď to jeho zvráteným spôsobom robil vždy. No už to raz urobil, keď ho videl na vlastné oči zhorieť na popol. Najskôr ho strata súrodenca zasiahla, ale nemohol zostať na mieste. Vždy, keď ho niečo bolelo myslel na to, čo by urobil tým, ktorí to spôsobili a fungovalo to. Bol to jeho systém, ako sa s niečím vyrovnať, dôležitý bod jeho povahy.
Jednou rukou mierne odhrnie záclonu a pozrie sa smerom von. Nemohol tu sedieť donekonečna a aj keď to odmietal, nechcel sklamať tých, ktorí v neho mohli veriť. Mierne prižmúri oči niekam do diaľky než ju nechá znovu voľne vystrieť pozdĺž okna. Vedel presne, čo musí urobiť, ak ho chce nechať ísť úplne. Kol nebol Rebekah ani Elijah, ale stále to bol jeho brat či už je medzi nimi nenávisť alebo len neznášanlivosť. Už raz to predsa urobil, nechal mu jeho šťastie bez hocijakých slov či doznaní. Potrestal ho, presne ako chcel a teraz by mal sám sebe dokázať, že to vie a že sa posunul.
Stojí vedľa drevenej rakvy, v ktorej jeho brat leží, pričom uvažuje nad následkami, ktoré bude mať, ak ho oživí. Určite však nebudú tak veľké ako tie, ktoré by nastali, ak by na to prišli jeho súrodenci či Genevieve. Nie, nebál sa toho, ale predsa len cítil istú nechuť v ústach, keď na to pomyslel. Pomaly prejde po dreve rukou, než sa druhou milimeter zaprie a otvorí vrchnú časť, ktorá mu znovu preukáže telo Kola. Pamätá si na to, ako bojoval sám so sebou, keď mu Elena dala na výmenu telo jeho sestry, ktoré nakoniec nechal s dýkou v srdci. Vtedy nebol správny čas, teraz je však doma, sú doma, a to je niečo, čoho sa nikdy nevzdá. Len dúfa, že to Benjamin vie.
Prstami sa dotkne rúčky dýky, ktorá mu trčí z hrude a slabo si zahryzne do spodnej pery. Musí to urobiť, musí nechať ísť, inak sa všetká história, ktorá by ňou mala zostať začne znovu opakovať dookola a dookola a všetko zničí. Uchopí dýku do rúk a začne ju pomaly ťahať von, pričom tesne predtým, ako minie srdce, sa na chvíľu zastaví. Mal by Kolovi proste ukázať, že jeho osud necháva v jeho rukách, či už bude priateľný alebo nie, viac to nebola Klausa záležitosť. Jedným pohybom vytiahne dýku von.
Už s druhým pohárom v ruke sedí v tichu domu, v ktorom nikto okrem neho a Kola, ktorý leží ešte neprebratý na pohovke, nie je. Na tvári má taký nijaký pohľad, akoby nemal ani stanovisko k tomu, čo pred pár minútami urobil. Rozhodol sa pre niečo, čo môže urobiť len jedným spôsobom, bolo dokonané.
Prejde ku komode so sklenenou nádobou, v ktorej bola whiskey naliata a pomaly si začne dolievať. Bol si istý, že Kol nebude práve nadšený, keď sa zobudí, ale nebolo to nič, čo by nezvládol. Hodí celý obsah pohára do seba a položí ho na tác, pričom sa ohliadne smerom k pohovke.*

*Po tu dobu, co byl v rakvi vůbec nevnímal čas. Netušil tak, že s dýkou v srdci strávil jen pár hodin. Když cítil, jak mu Klaus zabodává do srdce už po několikáté tu samou dýku, nečekal, že to bude jen na takovou chvíli. Dřív to bylo na celé dlouhé roky. Ale dnes? Co to, že se Klaus rozhodl takhle? Vyndat mu dýku po pár hodinách?
Jeho pleť zase začne pomalu dostávat tu obvyklou zdravou barvu. Už nevypadá tak, jako by právě vstal z mrtvých. Už vypadá zase jako normální, hezký Kol.
Když se probudí, zkusí pomalu zahýbat prsty na rukou. Oči zatím neotevírá, ani se nějak zvlášť, kromě toho pohybu prsty, nehýbe. Zaposlouchá se, když se mu konečně zase pořádně vrátí všechny jeho smysly, jestli něco nebo někoho uslyší. Uslyšel. Předpokládá, že ten někdo byl ten, který ho z rakve pustil. Na nic nečeká a upíří rychlostí se vrhne po tom člověku, který si před chvílí naléval něco ze skleněné nádoby - jak poznal podle hluku. Samozřejmě, že to byl Klaus. Co po něm sakra ještě chtěl? Chtěl si ho zapíchnout ještě jednou, pro radost? Okamžitě chytil Klause pod krkem a přitlačil ho ke zdi.* Na jak dlouho to bylo? *Zavrčel na něj. Potřeboval vědět, jak dlouho byl v rakvi už kvůli Gen.*

*V duchu sa už pomaly pripravoval na Kolovu reakciu. Za iných okolností by už asi odišiel, ale mal potrebu si to s ním vyjasniť, nech už bude reagovať akokoľvek, mal by vedieť, že jeho život necháva jeho životom. Sám len mohol dúfať, že do dokáže dodržať a neporuší svoje slová, aj keď nebol práve typ, ktorý ich drží, toto porušiť nechcel a pre neho samého bude najlepšie, ak to ani neurobí. Pretože nemal právo o tom rozhodovať, bol ich brat, nie kat. Miloval Rebekah a napriek tomu s ňou bol nespravodlivý, čo viedlo až k tomu, čo aj s Marcelom vykonala. Nikdy jej to nedokáže zabudnúť, rovnako ako ona určite nie tie roky, ktoré strávila kvôli nemu v rakve. Slabo pokrúti hlavou nad svojimi myšlienkami, pričom nespúšťa pohľad od Kolovej tváre, ktorá pomaly začínala znovu naberať svoju farbu.
Vedel, že mu to najskôr bude musieť vysvetliť, aj že to najskôr neprebehne pri pokojnom sedení, ale bol to ochotný podstúpiť. Kol by mal vedieť, prečo to urobil a ak ho nechá, tak sa to dozvie. Mierne ohrnie spodnou perou a sťažka vydýchne, než sa otočí znovu ku komode s whiskey. Zrazu je však pritlačený tesne ku stene a jeho krk zvierajú ruky jeho brata, čo je za posledných pár hodín už druhýkrát. Mierne sa nad tým uškrnie a opätuje Kolovi trochu pobavene pohľad.* Tiež ťa opäť rád vidím, braček...*Poznamená poniekiaľ sucho, než mlčky pretočí očami, ale nijako sa z Kolovho zovretia zatiaľ nevzpiera.* Hm, *vydýchne, keď sa ho spýta, ako dlho tam bol, pričom sa na pár sekúnd tvári, akoby nad tým premýšľal a spočítaval v hlave snáď roky,* asi 15...*Prenesie nakoniec s neutrálnym tónom v hlase.* Vďač mojej dobrej nálade. *Bolo to vážne pätnásť, lenže skôr hodín ako rokov.*

*Jeho obličej začne vypadat ještě zuřivěji než předtím. Patnáct let? Dobře, to sice nebylo proti těm stovkám let skoro nic, ale v lidském životě Genevieve to byla docela dlouhá doba. Co je s ní teď? Copak ho nezkoušela najít, když se po něm slehla zem? Nebo jí to Klaus všechno řekl a ona nic nedělala? A co Benjamin? Napravili jeho chybu a zabili ho? Kdyby tak Klaus věděl, jaké všechny otázky mu teď probíhají hlavou.. Měl by z něj velkou legraci.* A co, že máš tak dobrou náladu? Tvoje dcera nastoupila na střední, zatímco já jsem trčel v rakvi místo toho, abych si užíval život s Genevieve? *Nepřestává ho držet pod krkem. Drží ho dost pevně a to ještě ani neví, že si z něj hned na začátku udělal Klaus srandu.. * A smím vůbec znát důvod, proč jsi mě milostivě z rakve pustil? *podívá se na něj s pozvednutý obočím.*

*Samozrejme si to Kol prebral ako roky a nie hodiny. Nikdy by ani v krajnom prípade nepočítal s tým, že by ho tam nechal tak krátko, keďže niekedy to boli aj celé storočia, než sa súrodencov odhodlal znovu oživiť. Videl v Kolových očiach jeho zmätenosť otázkami a aj zúrivosť vpísanú na tvári. Naraz nevedel, či urobil dobre, ak z neho tú dýku vytiahol, rovnako  ako predtým či urobil dobre, ak ju doňho zapichol. Proste mu povie, čo má na mysli a ukončí tento spor už navždy.* Nemyslím si, žeby si si s ňou niečo užíval, má teraz trochu ťažšie obdobie. *Poznamená popravde, keďže Kolovi v tejto chvíli v ničom nehodlá klamať.* To by sa najskôr musela vôbec narodiť, Kol. *Prenesie prosto a hľadí mu spriama do očí. Už sa netvári ani tak pobavene ako na začiatku, proste chce všetko vyriešiť s kamenným výrazom na tvári. To, že by sa musela najskôr narodiť mohlo znamenať len dve veci, buď ju nedokázali zachrániť alebo to bolo značne menej než pätnásť rokov. Keď ucíti, ako Kol zovrel stisk svojej ruky na jeho krku, tak ho sprudka chytil za predlaktie a trochu stlačil, zhruba rovnakou intenzitou, ako ho zvieral on.* Čo keby sme si radšej sadli a porozprávali sa? *Navrhne namiesto odpovede na jeho otázku.* Nemôžeš ma predsa viniť z toho, že si sa tam opäť ocitol, bola to tvoja chyba. *Stále mu hľadí do tváre, niežeby mohol inak, pričom nepatrne zvraští obočie. V jeho pohľade to bola pravda, ale nebola to vec, ktorú mu chcel povedať a kvôli ktorej tu stále zostával.*

*Nechápe, co myslel tím, že má teď Genevieve těžší období. Vůbec, ale vůbec ho nic nenapadalo. Pořád mu totiž ještě nedošlo, že Klaus nemusel myslet patnáct let... Když řekne, že by se musela jeho dcera nejdřív narodit, trošku se zamračí - znamená to, že buď zemřela ještě před narozením a nebo, že v rakvi nebyl tak dlouho. To ale přece není možný. Nevěřil tomu, že by ho tam Klaus nechal ještě míň jak patnáct let.. Když ho Klaus chytne za předloktí, je ještě více v pozoru než byl doteď. Kde může mít schovanou tu dýku? Nemůže vědět, proč ji z něj vytáhl.. A taky nemůže vědět, jestli nemá v plánu ji do něj zase zabodnout.* Víš, mně se ani sedět moc nechce.. Docela dlouho jsem ležel v rakvi. *Ušklíbne se na něj a tu ruku, kterou ho Klaus chytnul za předloktí, chytí svojí volnou rukou a pořádně mu ji zkroutí. Asi mu "nedopatřením" něco zlomil?* Ty nemáš právo na to, abys takhle ovládal náš život. A kde je Rebekah s Elijahem? Ti jsou někde ve sklepě s dýkou v srdci, abys to měl zase komplet?

*Vážne rád by Kolovi práve teraz videl do hlavy, keďže pochody jeho myšlienok museli byť pri celej situácií viac ako zaujímavé. Občas bol vážne rád, že bol hybrid a dýka naňho nefungovala, pretože prebudiť sa po niekoľkých rokov do nového storočia s bezradnosťou na tvári a hnevom v duši nebol istotne práve najpríjemnejší zážitok. Všimne si, ako sa Kol napne, keď mu začne drviť predlaktie ruky, ale nepredpokladá, žeby premýšľal nad tým, žeby ho tam zavrel znovu. Predsa len, po tom, čo súrodencov oživil ich málokedy prebodol za krátku dobu opäť, teda ak sa nejednalo o výnimočnú situáciu, samozrejme.* To áno, bola to vážne dlhá doba...*Poznamená poniekiaľ ironicky a v jeho tóne je počuť istý zámer, ktorý Kol ešte nemôže odhaliť. Na druhú stranu, ak by sa nad všetkým zamyslel, nad vecami okolo seba, nad Klausovím oblečením, ktoré mal aj ráno, čo ho prebodol, už si mohol všimnúť, že mu na pätnásť rokov niečo nesedí. Mohol to však popisovať aj prvotnému dojmu po prebudení, nikdy to nezažil, ale vedel, že myseľ počas toho čas nevníma, nevníma nič okolo seba. Tak či tak by sa chcel dostať s Kolom tam, kam plánoval, aj keď to zatiaľ na žiadny zmysluplný rozhovor nevyzerá, čo len potvrdí moment, keď ucíti tlak na ruke, ktorou Kola drží. Ako sa mu ju snaží nakrútiť so strany, Klaus s ňou mykne presne opačnou stranou, čo spôsobí to, že mu jedna kosť mierne vybehne od tej druhej. Zatne zuby pevne k sebe a pokrčí čelom, na čo v okamžiku Kola odhodí voľnou rukou niekam do priestoru a s nechuťou v písanou na tvári si ňou napraví tú zlomenú.* Presne kvôli tomu, tu teraz obaja stojíme, tak čo keby si si konečne sadol a počúval? *Prebodne ho zostra pohľadom a trochu narovná postoj, keďže nemohol vedieť, či sa Kol ešte o niečo nepokúsi. Rátal s tým už na začiatku, ale napriek tomu nechcel príliš odbočovať od témy, robí to viac kvôli sebe ako kvôli jemu, posunul sa od tohto a takto si to mohol dokázať. Nechá ho s čistým svedomím ísť a jeho osud bude v rukách niekoho, od koho to záleží.*

*Pořád mu nějak nedochází, že byl v rakvi jen pár hodin.. Čekal by, že tam nejmíň těch patnáct let bude. A i to bylo na Klause strašně málo. Když Klaus řekne, že to byla vážně dlouhá doba, tak se mu něco na jeho tónu hlasu vůbec nezdá, a proto se trošku zamračí. Kéž by aspoň věděl, kde ta dýka je. Klausovi to sice neublíží tak jako jemu, ale určitě by ho to bolelo. Sice si už mohl všimnout toho, že byl v rakvi jen pár hodin, právě díky Klausově oblečení, ale toho si právě teď nějak moc nevšímal. Když ho Klaus odhodí, dopadne na malý dřevěný stolek, na kterém byla skleněná nádoba s alkoholem. Stolek se pod jeho váhou rozbil stejně tak jako nádoba s alkoholem. Nejenže měl v sobě teď pár dřevěných třísek, ale celá záda měl mokrá od alkoholu.* Ty sis věcí nikdy moc nevážil. Ani lidí. *dodá a celou dobu se na něj dívá. Jak asi bude reagovat na to, co právě řekl?* Škoda toho pití. *Řekne a pomalu se zvedne. I když se to nezdálo, ty třísky v jeho těle ho vážně bolely. Začal si je tedy vyndávat. Pár si jich vyndal z rukou a nohou, ale na záda si nedosáhl.. Potom se podíval na Klause a složil si ruce na prsou, pořád byl připravený na něj kdykoliv zaútočit, to na něm muselo být i vidět, jak je stále rozzuřený..* Poslouchám. *Řekne, ale nikam se neposadí.*